Dejiny: Kecerovce (maď. Kecerpeklén, Kecerkosztolány, spoločne Kecer, róm. Pekľaňa) sú obec na Slovensku v Košickom kraji, v okrese Košice-okolie. Obec Kecerovce vznikla roku 1975 zlúčením obcí Kecerovské Pekľany a Kecerovské Kostoľany. Obec Kecerovské Kostoľany patrila v 15. stor. zemanom zo Zbudze, v 16. stor. bola súčasťou panstva Lipovec, neskôr patrila Drugetovcom, Barkóciovcom a od roku 1730 Zičiovcom. V 16. stor. je doložená ako mestečko s trhovým právom. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, drevorubačstvom a tkáčstvom. Obec Kecerovské Pekľany bola súčasťou panstva Lipovec. Patrila vetve rodu Abovcov, ktorá používala meno Kecerovci. V roku 1427 je doložený ako majiteľ Peter Kecer a v r.1447 Žofia Kecer. Koncom 15. a začiatkom 16. stor. vlastnil časť obce košický mešťan Juraj Gabriel. V polovici 16. stor. sa Kecerovské Pekľany znova dostali do rúk Kecerovcov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka a prácou v lesoch.
Dejiny Farnosti:
Prvé zmienky o troch kňazoch na území tejto farnosti sa spomínajú v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 až 1337. Konkrétne v knihe “Mon. Vat. hist. regni Hungariae. S.I.T.I.,Budapest z r.1887, str.206 až 207 sa viackrát spomínajú a sa tam píše:
Prvý kňaz: “Item Petrus de Lipot-Lypolcz sacerdos iuratus dixit, suum beneficium non credere valere ultra IIII. marcas, solvit XVIII. grossos et III. denarios parvos”. V preklade: “Peter, kňaz z Kecerovského Lipovca (teraz f. Kecerovce), prísažne vypovedal, že jeho benefícium nemá hodnotu ročne viac ako 4 marky, zaplatil 18 grošov a 3 malé denáre”.
Druhý kňaz: “Item Michael sacerdos de Lokor-Bolyar iuratus dixit, suam decimam non ultra VI. grossos valere per annum, quos solvit”. V preklade: “Michal, kňaz z Boliarova (teraz f. Kecerovce), prísažne vypovedal, že (desiatok) za jeho benefícium nemá hodnotu ročne viac ako 6 grošov, ktoré zaplatil”.
Tretí kňaz: “Item Andreas de Rank solvit X. grossos”. V preklade: “Kňaz Andrej z Rankoviec (teraz filiál. farnosti Kecerovce) zaplatil 10 grošov. Alebo: “Item Andreas sacerdos de Rank iuratus dixit [decimam sui beneficii non] esse ultra duas marcas, solvit IX. grossos [et XI. denarios”. V preklade: “Andrej, kňaz z Rankoviec (teraz fil. Keceroviec), prísažne vyhlásil, že jeho benefícium nie je viac ako dve marky, zaplatil 9 grošov a 11 denárov”.
J.Trochta v knihe “Zoznam stredovekých fár na Slovensku., v XVI.časti Šarišská stolica” sa píše o druhom kňazovi Michalovi toto isté ako v predchádzajúcej knihe: “Michal, kňaz z Boliarova… jeho benefícium nemá hodnotu ročne viac ako 6 grošov, ktoré zaplatil”. A ďalej sa píše: “O fare Bolyar sme nenašli stredoveký záznam, ale dedina sa spomína už r. 1280, tiež r. 1304, r.1370 a r.1427 ako osada s 20 portami.
J.Trochta v knihe “Zoznam stredovekých fár na Slovensku., v XVI.časti Šarišská stolica” pokračuje o Kecerovskom Lipovci takto: Lipot. Podľa Balássyho: Szinye-Lipóc, ale podľa Ortvayho Keczer-Lipóc. Že tu ide o Kecerovský Lipovec a nie o Lipovce, ktoré ležia na západ od Jarovníc, odôvodňujeme tým, že v pápežskom registri je výslovne uvedené, že Lipovec je v drienovskom dištrikte (de Sumus). Kostol tejto dediny sa spomína už r. 1299 ako Ecclesia S. Ladislai. R. 1358 čítame v istom dokumente: Stephanus de Lypolch ecclesie sacerdos-kňaz Štefan z Lipovca zaplatil. Za reformácie fara zanikla a bola obnovená koncom 16. st. v Kecerovských Pekľanoch, kde je kostol tiež sv. Ladislavovi zasvätený. Z toho vyvodzujeme, že na rozsiahlom Lipoveckom území vzniklo časom niekoľko dedín. Tam, kde stál ústredný kostol, sa nazývala osada pôvodne Kostolany. Kecerovský Lipovec mal r. 1427 dovedna 61 port. V tomto portálnom súpise nenájdeme dedinu s názvom Kostolany. To znamená, že Kostolany boli nesamostatná osada.
V 13.st. zmienka o vzniku stavieb na území obce ako: Hrad, Kúria a Kostol v časti Kecerovské Kostoľany. R.1282 prvá písomná zmienka o kostole v časti Kecerovský Lipovec a r.1367 prvá písomná zmienka o časti Kecerovské Kostoľany a r.1427 prvá písomná zmienka o časti Kecerovské Pekľany. 1580-1582 Andrej Kecer necháva vystávať v časti Kecerovské Pekľany renesančný opevnený zámok. R.1591 písomná zmienka o zbúraní hradu (predchádzalo tomu napadnutie hradu Jánom Zápoľským r.1543. V polovici 16. stor. sa Kecerovské Pekľany znova dostali do rúk Kecerovcov, ktorí tam koncom 16. stor. preniesli faru z Kecerovských Kostolian. R.1628 výstavba kostola v časti Kecerovské Pekľany. R.1678 prvá písomná zmienka o existencií Severovýchodného renesančného kaštieľa. R.1687 konanie Prešovských Jatiek, na ktorých bol sťatý majiteľ a panovník panstva a hlava rodiny Kecerovcov – Andrej Kecer. R.1758 zriadená škola v časti Kecerovské Pekľany.
Stavebné pamiatky: v časti Kecerovské Pekľany neskorogotický kaštieľ so vstavanou vežou z r.1500, okolo r.1600 renesančne prestavaný a renesančný kaštieľ z r.1580 – 82, upravovaný v 16. – 19. stor., pôvodne renesančný rímskokatolícky Kostol sv. Ladislava postavený r.1628, na mieste staršieho, pravdepodobne dreveného kostola zo 14. stor., r.1733 barokovo a r.1807 klasicisticky upravený.
Podľa sčítania obyvateľstva v roku 2011 vierovyznania :
| rímskokatolícke vyznanie |
gréckokatolícke vyznanie |
Evanjelici AV | Reformovaná cirkev |
Pravoslávna cirkev |
Svedkovia Jehovovi | iné | bez vyznania |
|
2102 |
29 |
143 |
2 |
4 |
3 |
24 |
26 |
Podľa národností:
| slovenská | rómska | česká | iná | nezistená |
|
866 |
1445 |
7 |
1 |
17 |
Kurátori: Kováč Pavol, Kundrát Ondrej
Kostolníčka: Moroňová Magdaléna
