Anton Očkai ﴾Ocskay﴿, PHDR., THDR košický biskup 1839 – 1848
Anton Očkai sa narodil dňa 5. júna 1795 v obci Boliarov, patriacej Kecerovskej farnosti. Pokrstený bol 6. júna 1795. Bol jedným z potomkov starého zemianskeho rodu z Očkova v Nitrianskej župe. Jeho otec sa volal Imrich Očkai a bol veľmi váženým statkárom, ktorý mal v zemplínskej a abovskej župe veľké majetky. Matka Ignácia Splényová pochádzala z barónskeho rodu a bola veľmi pobožná.
Anton Očkai, sa po skončení šiesteho ročníka strednej školy rozhodol pre kňazský stav. Do seminára ho prijali keď mal 16. rokov. 18. júna 1812 mu udelili nižšie rady. Filozofiu študoval v Jágri, teológiu v Budapešti a vo Viedni. Dňa 13.2.1813 bol promovaný za doktora filozofie.
Teologické štúdium absolvoval v Budapešti a vo Viedni “s nevšednou pochvalou – suma cum laude” 7.9.1817 bol vysvätený za diakona, nakoľko nemal ešte kanonický vek. Arcibiskup Fischer ho poslal na ďalšie štúdia do Ústavu sv. Augustína vo Viedni. Zakladateľ ústavu Jakub Frint napísal jágerskému arcibiskupovi toto hlásenie: „ Musíme vystaviť to najlepšie vysvedčenie o jeho zbožnosti, chovaní a usilovnosti, jeho skromnosť a nábožnosť sú krásnym mravným príkladom.“ Po dosiahnutí kanonického veku v dvornej kaplnke vo Viedni pomocný biskup dňa 2.8.1818 vysvätil za kňaza. O dva roky potom získal doktorát z teológie.
V kňazskej službe vykonával funkciu ceremoniára a notára. Neskôr prijal funkciu riaditeľa ústavu Augustínea, kde prednášal predmety Svätého písma, vysvetľoval cirkevných otcov a zároveň účinkoval na Viedenskej univerzite. V roku 1827 bol vymenovaný za kanonika vo Veľkom Varadíne. Pôsobil aj ako kráľovský radca. Bol veľkým zástancom literatúry. Podporoval hmotne spisovateľov. Dve pôvodné kroniky vydal na vlastné náklady. Pôsobil aj na ďalších veľmi významných miestach
Panovník ho prezentoval na úrad košického biskupa dňa 22. novembra 1838. Pápež Gregor XVI. akceptoval túto prezentáciu a dňa 18.augusta 1839 ho vymenoval za košického biskupa. Za biskupa ho vysvätil biskup v Stoličnom Belehrade Ladislav Barkóci 18. augusta 1839 v tamojšej katedrále.
Biskup Anton Očkai sa dňa 1. októbra 1839 ujal vedenia Košickej diecézy. Pri tejto príležitosti venoval na Šarišskú a Zemplínsku župu po 1 000 forintov. Nový košický biskup v obežníku v deň obsadenia svojho úradu vydal obežník a zároveň každému duchovnému poslal svoju intronizačnú reč, v ktorom dáva kňazom ponaučenie pôsobiacim na osobitných miestach i ľudu, ako treba plniť povinnosti jednému i druhému. Biskup Anton Očkai kládol dôraz na formáciu v kňazskej službe, katechézu, zároveň prijal opatrenia pri uzatváraní miešaných manželstiev a zjednotil tento problém s ostatnými štátmi. Vypracoval nové pravidlá pre rekolekcie, ktoré sa konali tri krát ročne. Po bohoslužbách nasledovala schôdza, na ktorej dekan, alebo ním poverený farár má hovoriť o kňazskej dokonalosti, plnení povinnosti, vyhýbaniu sa hriechu a iných podobných záležitostiach. Anton Očkai veľmi významná osobnosť katolíckej cirkvi tvrdo bojoval na zasadaniach parlamentu za práva katolíckej cirkvi.
Udalosti politického i náboženského života spôsobili, že posledné dni svojho života Anton Očkai trávil v Budapešti, kde sa zúčastňoval na zasadaniach parlamentu, kde aj diskutoval. Na začiatku septembra 1848 ochorel, dostal zápal pľúc, príkladne ho ošetrovali milosrdní bratia a dňa 13.septembra 1848 večer o pol desiatej vo veku 53 rokov zomrel. Pochovali ho v hrobke Františkánov 16. septembra 1848 mal v Budapešti veľmi skromný pohreb.
Pri svojej biskupskej vysviacke intronizácii prehlásil : „Non mihi, sed vobis vivam ” „Nie pre seba, ale pre Vás budem žiť. ” Tento sľub skutočne dodržal.
Prameň: Marián Čižmár: Pásli zverené im stádo Košický biskupi v rokoch 1804 – 2004