Sviatosť pomazania chorých

Sviatosť pomazania chorých je sviatosť, v ktorej sa vážne chorému veriacemu skrze mazanie olejom a modlitbu kňaza, udeľuje Božia milosť na spásu duše a často aj prirodzené zdravie tela. V tejto sviatosti Ježiš Kristus pomáha chorému na tele i na duši, uľavuje mu v bolesti a posilňuje ho v slabosti. V evanjeliách čítame, že chorí sa snažili Ježiša dotknúť, (Mk 3, 10; 6, 56) „lebo vychádzala z neho sila, ktorá uzdravovala všetkých“ (Lk 6, 19). Tak aj dnes sa nás Kristus vo sviatostiach aj naďalej „dotýka“, aby nás uzdravoval. A táto sviatosť, ako učí Cirkev (porov. KKC 1527) udeľuje osobitnú milosť kresťanovi, ktorý prežíva stav ťažkej choroby, alebo nevládnosti v starobe.

Matériou sviatosti pomazania chorých je olivový olej posvätený biskupom na Zelený štvrtok. Vysluhovateľom je kňaz. Udeľuje sa modlitbou, vkladaním rúka pomazaním olejom.

Prijímateľom sviatosti pomazania chorých má a môže byť každý kresťan – katolík, ktorý je pre vážnu chorobu alebo starobu v nebezpečenstve smrti. Ten istý veriaci ju môže prijať viackrát v živote, ak sa jeho zdravotný stav zhorší alebo upadne do ďalšej ťažkej choroby. Odporúča sa pred operáciou, aj keď sa vykonáva bežne, pretože každá operácia v sebe zahŕňa určité riziko smrti. Prijať ju môžu aj ťažko choré deti, ktoré užívajú rozum natoľko, že sviatosť im môže byť posilnením. Pred udelením tejto sviatosti by chorý, ak je toho schopný, mal prijať sv. zmierenia a Oltárnu sviatosť. K hodnému prijatiu je potrebný stav milosti.

Nie je správne prijímať túto sviatosť, len preto, že niekto je v dôchodkovom veku, čiže sa považuje za staršieho, avšak je bez vážnej a ťažkej choroby. V minulosti sa táto sviatosť zvykla vysluhovať pred úmrtím, z čoho sa vytvorilo nesprávne pomenovanie a chápanie ako „posledné pomazanie“.

Účinky pomazania chorých:

  • Chorý dostáva milosť posilnenia a odvahy.
  • Sú mu odpustené hriechy (ak nemá možnosť ísť na svätú spoveď).
  • Pociťuje úľavu vo svojej chorobe.
  • Pripravuje sa na dôležité chvíle svojho života (choroba, operácia, staroba, smrť).
  • Chorý sa cíti byť členom spoločenstva – iní veriaci sa zaňho modlia.
  • Ak Pán Boh chce, chorému sa môže navrátiť i zdravie.

Sviatostné pomazanie nemožno brať ako nejaký magický obrad, ktorý aicky zaručuje chorému uzdravenie. Pomazanie chorých je v prvom rade sviatosťou viery. Viera pohýna chorého prijať svoju časť utrpenia a splniť svoje poslanie v Cirkvi: upozorniť zdravých na podstatné a trvalé hodnoty, o ktoré sa treba starať, vyzdvihnúť pravdu, že len Kristovo umučenie a zmŕtvychvstanie, s ktorým sa spájame, môže zachrániť náš smrteľný život od prázdnoty a napokon obohacovať Boží ľud o zásluhy utrpenia.

 

Kategorie: Liturgické okienko