Sviatosť pomazania chorých

Sviatosť pomazania chorých je sviatosť, v ktorej sa vážne chorému veriacemu skrze mazanie olejom a modlitbu kňaza, udeľuje Božia milosť na spásu duše a často aj prirodzené zdravie tela. V tejto sviatosti Ježiš Kristus pomáha chorému na tele i na duši, uľavuje mu v bolesti a posilňuje ho v slabosti. V evanjeliách čítame, že chorí sa snažili Ježiša dotknúť, (Mk 3, 10; 6, 56) „lebo vychádzala z neho sila, ktorá uzdravovala všetkých“ (Lk 6, 19). Tak aj dnes sa nás Kristus vo sviatostiach aj naďalej „dotýka“, aby nás uzdravoval. A táto sviatosť, ako učí Cirkev (porov. KKC 1527) udeľuje osobitnú milosť kresťanovi, ktorý prežíva stav ťažkej choroby, alebo nevládnosti v starobe.

Matériou sviatosti pomazania chorých je olivový olej posvätený biskupom na Zelený štvrtok. Vysluhovateľom je kňaz. Udeľuje sa modlitbou, vkladaním rúka pomazaním olejom.

Prijímateľom sviatosti pomazania chorých má a môže byť každý kresťan – katolík, ktorý je pre vážnu chorobu alebo starobu v nebezpečenstve smrti. Ten istý veriaci ju môže prijať viackrát v živote, ak sa jeho zdravotný stav zhorší alebo upadne do ďalšej ťažkej choroby. Odporúča sa pred operáciou, aj keď sa vykonáva bežne, pretože každá operácia v sebe zahŕňa určité riziko smrti. Prijať ju môžu aj ťažko choré deti, ktoré užívajú rozum natoľko, že sviatosť im môže byť posilnením. Pred udelením tejto sviatosti by chorý, ak je toho schopný, mal prijať sv. zmierenia a Oltárnu sviatosť. K hodnému prijatiu je potrebný stav milosti.

Nie je správne prijímať túto sviatosť, len preto, že niekto je v dôchodkovom veku, čiže sa považuje za staršieho, avšak je bez vážnej a ťažkej choroby. V minulosti sa táto sviatosť zvykla vysluhovať pred úmrtím, z čoho sa vytvorilo nesprávne pomenovanie a chápanie ako „posledné pomazanie“.

Účinky pomazania chorých:

  • Chorý dostáva milosť posilnenia a odvahy.
  • Sú mu odpustené hriechy (ak nemá možnosť ísť na svätú spoveď).
  • Pociťuje úľavu vo svojej chorobe.
  • Pripravuje sa na dôležité chvíle svojho života (choroba, operácia, staroba, smrť).
  • Chorý sa cíti byť členom spoločenstva – iní veriaci sa zaňho modlia.
  • Ak Pán Boh chce, chorému sa môže navrátiť i zdravie.

Sviatostné pomazanie nemožno brať ako nejaký magický obrad, ktorý automaticky zaručuje chorému uzdravenie. Pomazanie chorých je v prvom rade sviatosťou viery. Viera pohýna chorého prijať svoju časť utrpenia a splniť svoje poslanie v Cirkvi: upozorniť zdravých na podstatné a trvalé hodnoty, o ktoré sa treba starať, vyzdvihnúť pravdu, že len Kristovo umučenie a zmŕtvychvstanie, s ktorým sa spájame, môže zachrániť náš smrteľný život od prázdnoty a napokon obohacovať Boží ľud o zásluhy utrpenia.

 

Kategorie: Liturgické okienko

PÔST A POKÁNIE

 

Svätý Peter Chryzológ, biskup a učiteľ Cirkvi, nás povzbudzuje, aby naša viera v Boha stále rástla a pripomína nám: „Tri veci, bratia, tri veci podopierajú vieru, prehlbujú nábožnosť             a udržujú čnosť: modlitba, pôst a milosrdenstvo. O čo modlitba klope, to pôst dosahuje               a milosrdenstvo dostáva. Modlitba, milosrdenstvo a pôst: tieto tri veci sú jedno a navzájom si dávajú živo“.

 

    Dni pokánia

Kán. 1249 /Kódexu kánonického práva (ďalej KKP)/ – Všetci veriaci, každý svojim spôsobom, sú z božského zákona povinní konať pokánie; aby sa však medzi sebou spojili             v istom spoločnom konaní pokánia, predpisujú sa dni pokánia, v ktorých sa veriaci majú zvláštnym spôsobom venovať modlitbe, konať skutky nábožnosti a dobročinnej lásky, majú sa zapierať vernejším plnením svojich povinností a najmä zachovávaním pôstu a zdržiavania sa mäsa podľa normy nasledujúcich kánonov.

Kán. 1250 /KKP/ – Dni a obdobia pokánia v celej Cirkvi sú jednotlivé piatky celého roka                a Pôstne obdobie.

Kán. 1251 /KKP/ – Zdržiavanie sa jedenia mäsa alebo iného pokrmu podľa predpisov Konferencie biskupov sa má zachovať každý piatok, ak nepripadá naň niektorý deň, uvedený medzi slávnosťami; avšak zdržiavanie sa mäsa a pôst sa má zachovať na Popolcovú stredu              a v Piatok umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista.

Kán. 1252 /KKP/ – Zákon zdržiavania sa mäsa zaväzuje tých, ktorí dovŕšili štrnásty rok života, zákon pôstu však zaväzuje všetkých plnoletých (osoba, ktorá dovŕšila 18 rok života) až do začatia šesťdesiateho roka života. Treba sa usilovať, aby aj tí, ktorí pre maloletosť nie sú viazaní zákonom pôstu a zdržiavania sa mäsa, boli vychovávaní k pravému zmyslu pokánia.

Všetky piatky v roku sú dňami pokánia. Veriaci v tieto dni konajú pokánie niektorým z nasledujúcich spôsobov:

1. zdržiavanie sa mäsitého pokrmu
2. skutok nábožnosti: účasť na svätej omši alebo krížová cesta alebo
bolestný ruženec
3. čítanie Svätého písma trvajúce aspoň 10 minút
4. skutok lásky k blížnemu: návšteva chorého s konkrétnym prejavom
pomoci alebo návšteva cintorína spojená s modlitbou alebo hmotná
pomoc chudobným či viacdetným rodinám a pod.
5. zrieknutie sa sledovania televíznych programov (okrem správ) alebo
fajčenia alebo alkoholických nápojov alebo iné sebazaprenie.

 
Pôstna disciplína na Popolcovú stredu a Veľký piatok

„Popolcová streda a Veľký piatok sú dňami zdržovania sa mäsitých pokrmov a pôstu“.

Čo znamená konkrétne na Popolcovú stredu a Veľký piatok pojem – „zdržovania sa mäsitých pokrmov a pôstu“?

    Zákon zdržiavania sa mäsitých pokrmov zakazuje požívanie mäsa, nie však vajec, mliečnych výrobkov a živočíšneho tuku. Tento zákon zaväzuje tých, ktorí dovŕšili štrnásty rok života.

  • Zákon pôstu zaväzuje k jednému jedlu počas dňa, ale nezakazuje sa trochu najesť ráno a večer. Tento zákon zaväzuje všetkých plnoletých až do začatia šesťdesiateho roka života.

v

Kategorie: Liturgické okienko