V 13.st. je zmienka o vzniku stavieb na území obce Lypolcz ako: Hrad, Kúria a Kostol v časti dnešných Kecerovských Kostoľan. V súpise pápežských desiatkov z rokoch 1332 až 1337 sa spomínajú traja kňazi z územia terajšej farnosti. Farár Peter de Lypolcz-Kecerovský Lipovec. Tiež farár Andrej de Rank-Rankovce a farár Michal de Lokor-Boliarov s kostolmi v týchto dedinách. Prvá písomná zmienka o kostole sv.Ladislava je z r.1282 a 1299. V polovici 16. stor. sa Kecerovské Pekľany znova dostali do rúk Kecerovcov, ktorí tam koncom 16. stor. preniesli faru z Kecerovských Kostolian.
Roku 1628 postavili na mieste staršieho, pravdepodobne dreveného kostola zo 14.storočia Rímskokatolícky kostol sv. Ladislava v časti Kecerovské Pekľany. Je to jednoloďová pôvodne renesančná stavba s polygonálne ukončeným štvorcovým presbytériom, ktoré má vo vnútri segmentový uzáver, z vonkajšej strany je pristavená sakristia. Predpokladá sa, že pod kostolom je rozsiahla krypta Keczerovského rodu, lebo vo vnútri je náhrobná tabuľa-epitaf Ambróza Keczera, ktorý sa pri jednej z prestavieb našiel pod oltárom a teraz je umiestnený vo svätyni. Kostol bol od roku 1636 až do roku 1717 evanjelický. V roku 1717 bol vrátený opäť katolíkom, ktorí kostol v roku 1733 barokovo upravili, rozšírili. Bola dokončená štvorhranná veža so zvonicou, v ktorej sú tri zvony. Vo veži sa nachádza vzácny renesančný zvon z roku 1599. Mohutná hranolová veža má predsieň. V roku 1807 dala kostol prestavať štátna pokladnica v klasicistickom štýle, ktorá bola jeho patrónom od čias baróna Petráša. Opravovaný bol aj v rokoch 1864 -1894 , v prvej polovici 20. storočia a rozsiahla rekonštrukcia prebehla v rokoch 1974 až 1976 pod vedením ThDr. Pavla Čecha vtedajšieho správcu farnosti, kedy kostol dostal kazetový drevený strop, zreštauroval sa oltár, zakúpil sa nový impozantný orgán vyrobený v Kutnej Hore v Českej republike. V rokoch 2010 až 2011, bolo urobené elektrické podlahové kúrenie, vymaľovanie interieru a exterieru, strechy, výmena zvodových žľabov a terénne úpravy okolo kostola. Medzi unikáty patrí renesančný zvon z roku 1599, patrí medzi málo zachované renesančné zvony na Slovensku. Objavil a zdokumentoval ho Mgr. Gembický v roku 2000 až 2004. Jedná sa o stredný zvon z dolným priemerom 84 cm a výškou 60 cm. Hornú nápisovú pásku tvorí dvojriadkový nápis vyhraničený tromi hrubými plastickými linkami, nad úderovým vencom zvona dve združené hrubšie plastické linky. Plášť zvona je hladký bez výzdoby. Z nápisu sa dozvedáme, že zvon dal odliať komes Štefan z poverenia svojho otca Andreja na počesť rodiny Keczer. Čitateľnosť na zvone je dosť ťažká, nakoľko chýbajú niektoré písmena, alebo sú poškodené.
